Vyhľadať
Close this search box.

Ženy v IT

Sú ľudia, ktorí si veľmi skoro vyberú svoje budúce poslanie a za týmto cieľom idú systematicky celý život. Ja k nim nepatrím. Závidela som kamarátkam, ktoré presne vedeli čo chcú v budúcnosti robiť a seriózne sa na to pripravovali. Čo som ako dieťa pokladala skoro za tragédiu sa v budúcnosti ukázalo ako jedna z mojich najlepších vlastností, som jednoducho flexibilná a dokážem rýchlo zareagovať na zmenené požiadavky a zvládnuť nové úlohy. Moju budúcu kariéru tak neurčili moje záujmy, ale jednoducho to, čo bolo potrebné.

V sedemnástich som zbožňovala literatúru, históriu a biológiu, matematiku, fyziku som síce nemala rada, ale zvládala som ich na jednotky, dvojky. Chémiu som mala tiež celkom rada a čisto z praktického hladiska som si ešte k tomu všetkému vybrala ako voliteľný maturitný predmet ekonomiku a administratívu. Chcela som vyskúšať všetko, čo sa dalo a pri ničom som dlho nevydržala. Tak sa stalo, že keď ma jeden rok nevzali študovať psychológiu dieťaťa, na druhý rok som triezvo zhodnotila situáciu a šla som študovať na STU, chémiu a technológiu sacharidov. Povedla som si, že v technike je budúcnosť a v tom čase aj ponuka práce, keďže na Slovensku bol silný chemický a potravinársky priemysel. Bolo ľahké sa presunúť z humanitného zamerania na technické? Nie. Rok som chodila na súkromné doučovanie matematiky, chémiu a fyziku som doštudovala sama. To všetko po večeroch, keďže som pracovala na plný úväzok. To som ešte nevedela čo ma čaká na škole. Boli chvíle, keď som si tam pripadala ako Alenka v ríši divov. Za odmenu boli zase chvíle, keď môj mozog začal otvárať nové obzory a za nezrozumiteľnou teóriou som pomaly, ale iste začala vidieť jej praktické použitie. Škola mi dala veľmi veľa, ani tak nešlo o obsah, naučila som sa čítať a chápať technický text a súvislosti. Veľmi dôležité! V budúcej praxi by som sa bez toho nebola zaobišla, pretože som toho musela neustále veľa študovať. Po škole svet pridal na obrátkach. Nastúpila som ako technológ v mlyne Jedľa, začala chodiť na jazykovú školu na nemčinu, vydala sa, otehotnela a zažila štrnganie kľúčov na námestí 4. Apríla. Tú silu pokoja a hrozby zároveň, odkaz davu, že nie je viac davom….

Manžel, ako vedecký pracovník, začal obdobie zahraničných stáží a tak sme spolu s ním žili vyše roka v Sydney, v Austrálii, rok v Strasburgu, vo Francúzsku a dva roky v Nashvile, v USA. Celý čas som sa popri rodine intenzívne učila angličtinu, francúžštinu a potom zase angličtinu. Vďaka relatívne dobrej angličtine sa mi v USA podarilo zamestnať ako odborná asistentka profesorov anorganiky a analytiky. Zodpovedala som za sklad chemikálií a pripravovala laboratórne cvičenia pre študentov chémie na Vanderbilt Univerzite v Nashvile. Za 4 dni v týždni, 7 hodín denne som zarobila o 100 dolárov viac ako kamarátka asistentka v realitnej kancelárii za 10 hodín denne 5 dní v týždni. Aj toto je výhoda technického vzdelania. Práca v USA ma ovplyvnila na celý zvyšok mojej pracovnej kariéry. Platí tam totiž jedno, ak v práci chceš niečo uskutočniť, je ti to umožnené, stačí mať nápad. Na vlastnej koži som zažila, že keď som kritizovala, že naše sklady sú krásne biele a oni majú holý betón, tak jedného pekného dňa manažér priniesol valček a farbu na maľovanie a s kolegyňou sme za týždeň prázdnin bez študentov jej aj môj sklad vymaľovali a dali do krásneho poriadku. Ak by to napadlo kohokoľvek v Európe, objednala by sa pravdepodobne firma, stálo by to viac a nemali by sme z toho takú radosť a fakt je, že naše vzťahy sa pri tejto nečakanej fyzickej práci veľmi zlepšili.

Po návrate z USA som nastúpila ako profesorka angličtiny a chémie na gymnáziu v Pezinku. Milovala som túto prácu, myslím, že žiadna iná profesia denno denne neprináša toľko prekvapení, úspechov a neúspechov. Študenti sú totiž veľmi rozmanití a tá istá hodina, ktorá mala úspech v jednej triede bola prepadák v druhej. Znovu ma však k múru pritlačila realita, vedec a profesorka nemali šancu uživiť rodinu. Stála predo mnou dilema, buď pôjdeme znovu do zahraničia, kde mal manžel úplne iné možnosti alebo si ja nájdem finančne lepšie miesto tu, na Slovensku. Tak prišiel tretí zlomový bod v mojej kariére. Slovensko je moja krajina, nechcem ísť na trvalo inde, takže je to na mne.

Do Eurotel, a.s. som sa dostala na základe odporúčania z USA od známej, čo tam pracovala a šťastnej náhody, že potrebovali niekoho s technickým vzdelaním a plynulou angličtinou. Nastúpila som ako finančný špecialista na oddelenie príjmov Služieb dátových sietí, po roku som toto oddelenie viedla a do troch rokov sa moje kompetencie rozšírili o ďalšie tri tímy. Vyše sedem rokov som zodpovedala za tím finančného plánovania a čerpania prostriedkov, tím príjmov, tím skladového hospodárstva a customer care v sekcii Služieb dátových sietí (DNS). Z pohľadu manažementu ľudí som riadila 15 pracovníkov. Súčasťou mojej práce bola príprava a negociácia zmlúv s dodávateľmi, príprava a vedenie tendrov a tvorba dodávateľských zmlúv. Popri riadiacej činnosti som participovala na projektoch zameraných na rozvoj aplikácií na podporu činnosti DNS (Informačný systém dátových sietí a neskôr jeho nová implementácia NISE na báze HP service desk používaná do dnešnej doby v oblasti mobilných sietí, FlexG3, SAP Upgrade, Implementácia SAP MM, SD modulu, rozvoj DOBS billing aplikácie DNS). Boli to krásne časy, keď som kreslila programátorovi ako má vyzerať budúca obrazovka, dohadovali sme sa o veľkosti a type polí a mapovali sme procesy na program a naopak.

Projektová práca ma zaujala natoľko, že som si tento smer vybrala ako logické pokračovanie svojej profesnej dráhy. V rokoch 2004 až 2011 som riadila projekty a stratégiu rozvoja aplikácie SAP, v business inteligence doméne som riadila projekt implementácie COGNOS pre oblasť finančného plánovania a reportingu a projekty v oblasti rozvoja FlexG3. Za veľmi úspešný projekt pokladám nasadenie EURO konverzie v oblasti ERP systémov v T-Mobile Slovesko, a.s.

Obdobie integrácie Slovak Telekom a T-Mobile prinieslo nové výzvy pre moje ďalšie smerovanie. Už v marci 2010 som viedla tím ERP integrácie medzi našimi spoločnosťami, výsledkom ktorého bolo zjednotenie SAP HR Modulov z pohľadu funkcionality, migrácie dát a nasadenia nových jednotných procesov. V rokoch 2011 a 2012 som sa naďalej venovala integračným projektom v oblasti SAP, DMS, FlexG3. Myslím, že výsledky už dnes prinášajú úspory a zefektívnenie práce. Z manažérskeho hľadiska pokladám toto obdobie za dôležité a prínosné nielen pre firmu, ale aj pre môj osobný rozvoj a to nie len z pohľadu získavanie nových odborných skúseností, ale aj z pohľadu zručností zvládania krízového manažmentu a motivácie ľudí v období transformácie. Svoje manažérske zručnosti a schopnosti som podporovala vzdelávacími aktivitami v City University (Finančný a Efektívny manažér ukončené skúškou) a získaním certifikátu PMI profesional skúškou vo Viedni a absolvovaním SixSigma školenia v Bone, tiež zavŕšeného skúškou a získaním black belt certifikátu od UMS training GmbH.

Prešlo takmer 9 rokov počas ktorých som doviedla do úspešného konca 15 implementačných a 2 čisto procesné projekty. V júni 2012 som dostala ponuku prejsť znovu z projektového manažmentu do líniového a v mojej zodpovednosti boli dve nezávislé domény, SAP a DWH pre oblasť fixných služieb a s nimi 16 špecialistov zodpovedných za vývoj a IT administratívu aplikácií. Znovu to bola zaujímavá skúsenosť, predovšetkým DWH oblasť bola pre mňa úplne nová, aj čo sa týka obsahu práce aj tímu ľudí. Začiatkom roka 2013 prebehli v našej spoločnosti výrazné organizačné zmeny na IT. Vo výberovom konaní som sa uchádzala o miesto IT delivery manažéra a uspela som. Čaká ma vybudovať nové oddelenie cieľom ktorého bude dodávať riešenia v maximálnej kvalite, minimálnom čase a najlepšej možnej cene. Z doterajšieho rozsahu zodpovednosti v rámci jedného, dvoch projektov a líniovej zodpovednosti dvoch tímov prechádza do mojej zodpovednosti riadenie dodania všetkých zmien a projektov v IT v našej spoločnosti, vrátane zodpovednosti za plány a financie. Teším sa na všetky otázky, chyby a problémy ktoré s mojim tímom urobíme, ale predovšetkým sa teším na naše výsledky.

Premýšľam nad tým, čo povedať na záver? Bolo by krásne, keby sme mohli robiť to, o čom snívame, ale je ešte krajšie žiť tým čo robíme a mať z toho radosť. Nájsť rovnováhu medzi svojimi osobnými potrebami a cieľmi, rodinou a priateľmi a prácou a nakoniec byť pre všetkých užitočný, stojí za to.