Ja a „ITčko“? Je síce pravda, že ako malá som občas lepila lietadielká, hrala počítačové hry a ešte aj na strednej škole som mala radšej skôr prírodovedné predmety, ale to, že mojím povolaním bude IT… Študovala som na frankofónnom bilingválnom gymnáziu, chcela som zúročiť aj moju záľubu v cudzích jazykoch a znalosti, ktoré som už mala. Bola som dobrá v matike, bavila ma aj biológia. Až prišiel čas vyplnenia prihlášok na vysokú školu. V duchu som si robila prioritizované zoznamy predmetov, ktoré ma bavia a v ktorých sa mi darilo.
Niekde v dobe tohto osobného chaosu a bezmocnosti z budúcnosti, ktorá mohla vyzerať akokoľvek, som našla Fakultu informatiky a informačných technológií na STU. Veľmi sa mi páčilo, že fyzika tam nehrá hlavnú úlohu, keďže to bol asi môj najneobľúbenejší predmet. Po diskusii o rozmanitosti, výhodách ale aj úskaliach IT odboru s rodičmi, ktorí sú obaja „ITčkári“, som poslala prihlášku, spravila prijímačky a nastúpila na FIIT-ku. Baby, teraz niečo, čo vás dúfam poteší a povzbudí: Prvýkrát som si poriadnejšie pričuchla k programovaniu až na predmete Procedurálne programovanie v prvom semestri, teda okrem samoštúdia kvôli prijímačkám. Škola bola miestami ťažká, to je pravda, ale musím povedať, že si aj teraz v praxi často krát spomeniem na veci, čo sme preberali a na projekty, ktoré sme robili, najmä na inžinierskom štúdiu.
Asi rok pred koncom školy som začala ako brigádnička pracovať v TEMPEST-e na pozícií programátorka/analytička a úspešne mi to vydržalo až doteraz. V tíme Java som pracovala najmä na vývoji webových aplikácií. Začínala som s menšími úlohami, veľa som si študovala, pýtala sa a postupne som vedela zastrešiť aj komplexnejšie úlohy na projekte. Momentálne som súčasťou tímu Telekom, ktorý má na starosti okrem úpravy existujúceho systému u zákazníka aj nový vývoj. Tu som sa venovala aj analytickým prácam a komunikácii so zadávateľom projektu. A práve toto je pre mňa najväčšia výzva, lebo pochopiť požiadavky niekoho, pre koho je daný systém robený, a pretaviť ich postupne cez schematické diagramy, technickú analýzu a detailné popisy obrazoviek do aplikácie, ktorá bude úspešne používaná v reálnom svete, je naozaj dosť zložité. Veľkú časť mojej práce tvorí aj programovanie, ale musím povedať, že celkovo je to veľmi pestré a nedá sa vôbec hovoriť o stereotype. V práci sa cítim naozaj dobre a to aj vďaka tomu, že mám skvelých kolegov a kolegyne, ktorí teda naozaj nie sú umastení chlapi v rolákoch, ale úplne normálni šikovní a milí ľudia. V našom tíme je teraz asi desať ľudí, z toho tri ženy, a musím povedať, že takto je to naozaj super.