Vyhľadať
Close this search box.

Ženy v IT

Vždy som túžila stať sa krajčírkou. Moja teta bola krajčírka, ale ona ma vždy presviedčala, že je lepšie mať šitie ako hobby, nie ako prácu. Dala som na jej slová a kedže technické predmety mi nerobili problém, moje štúdium sa rozbehlo iným smerom. Nie som konfliktný typ, som skôr introvert, aj keď zoznamovanie sa s novými ľuďmi mi tiež nerobí problém.

Na základnej škole som mala prvý kontakt s počítačom, kde nam „súdružka“ učiteľka predviedla základný program na sčítanie dvoch čísel, bola som tým nadšená, ohúrená… Doma sme si takúto drahú vec nemohli dovoliť, takže môj záujem zase pohasol. Nemala som ale nikdy problém s matematikou, chodila som do matematickej triedy na ZŠ, odkiaľ som po talentových skúškach išla na Gymnázium J.G. Tajovského v B.Bystrici, opäť do matematickej triedy. Na vysokú školu som chcela ísť do Prahy na UK, ale keďže bol práve rok, kedy slováci museli platiť za štúdium, nešla som tam a moja cesta viedla do Žiliny na Fakultu riadenia a informatiky. Prvý semester ma poznačil príhodou z programovania, kde som celkom poľahky naprogramovala hru Logik. Keď som ju odovzdávala, učiteľ mi nechcel uveriť, že mi s ňou nikto aspoň nepomáhal, takže ma „vyšetroval“ asi pol hodiny a keďže som mu odpovedala bez problémov na všetko, musel ustúpiť a dať mi zápočet. Znovu a znovu som sa utvrdzovala pri všetkých manažérskych predmetoch, že logické myslenie mi ide oveľa lepšie ako memorovanie poučiek, definícií … a tak som po 2 rokoch pokračovala v odbore Aplikovaná informatika.

Po 4. ročníku VŠ som prerušila štúdium a odišla som do Londýna na ročnú prax do firmy Unisys, kde som pracovala ako predpredajový poradca v skupinke ďalších kolegov z rôznych kútov sveta. Všetkých som si tam veľmi obľúbila. Moje prvé dni boli dosť ťažké, nikomu som tam nerozumela, pretože som mala chabú angličtinu a skôr som sa dohovorila po francúzsky, ale hneď som začala navštevovať večernú školu angličtiny a po 2 mesiacoch som už základnú komunikáciu zvládla v pohode.

V súčasnosti pracujem už 13 rokov v Alcatel-Lucent Slovakia a.s. na pozícii software developper, čo vyžaduje vedieť sa orientovať v databázach, inštalačných súboroch, verzionovacích nástrojoch, štandardoch… atď. Pri riešení a analýze problémov kontaktujem slovenských kolegov, prípadne kolegov vo Francúzsku, USA, kedysi sme pracovali s kolegami z Nemecka, Belgicka… Komunikujeme aj so zákazníkmi z Číny, Ruska, Nového Zélandu, Nigérie… Keďže v IT sektore sa veľa vecí rýchlo mení, mojich 13 rokov v Alcateli znamenalo viacero pozícií, viacero služobných ciest, nových kolegov, viacero nástrojov, projektov… ale mám rada zmeny, a vždy to bolo pre mňa prínosom a oživením. Vyskúšala som si aj manažérsku pozíciu na menšom projekte, ale organizovať ľudí na väčšom projekte a „meeting-ovanie“ nie je mojím snom.