image quotes

Chcela by som prispieť k tomu, aby oblasť IT bola prirodzenou voľbou pre kariéru žien na Slovensku - je to jednak spôsob, ako sa uplatniť na trhu práce v digitálnej ekonomike a jednak ako doplniť chýbajúcu kvalifikovanú pracovnú silu – medzi ženami je mnoho talentu, ktorý je v súčasnosti z pohľadu IT nevyužitý.

arrow

Alena Kanabová

Accenture

icon
Viac ako 20 rokov v IT

Po absolvovaní štúdia zahraničného obchodu na Ekonomickej univerzite v Bratislave (1997) som začala pracovať pre Andersen Consulting (neskôr Accenture), kde pracujem dodnes. Podieľala som sa ako konzultant alebo manažér na rôznych projektoch systémovej integrácie (implementácie integrovaných ekonomických systémov, fakturačných a CRM systémov) v oblasti telekomunikácii, utilít a bankovníctva a projektoch strategicko-poradenských v oblastiach financií, CRM a IT.

Ako ste sa dostali do IT? Študovali ste IT alebo Vás k technológiám priviedol život?

Po skončení vysokej školy som chcela pracovať v poradenskej spoločnosti, preto som sa rozhodla pre Andersen Consulting, čo bola v tom čase jedna z mála firiem na Slovensku, ktorá spĺňala moje predstavy o vysnenej práci.

Teda aspoň som si to myslela, vôbec som netušila, že business alebo management consulting je len jednou z oblastí, ktorej sa táto firma venuje a že moje šance sa k takejto práci dostať budú s ohľadom na to, čomu sa táto firma prevažne zameriava, oveľa menšie, ako som vôbec čakala.

Prvé vytriezvenie nastalo na úvodnom školení, kde nás okrem iného učili programovať v jazyku C++. Prvý projekt, na ktorý som sa dostala, bola implementácia ekonomického informačného systému (SAP R/3) vo veľkej slovenskej firme.

Tam som konečne začala chápať, o čom to celé asi bude, začiatky ale vôbec neboli ľahké. Už len názov tímu, do ktorého ma spočiatku zaradili, znel pre mňa absolútne odstrašujúco – tím konverzií a rozhraní. Prvé týždne som strávila čistením dát dodávateľov a odberateľov získaných zo zdrojových systémov pre účely ich migrácie do nového systému, neskôr som sa presunula do tímu finančného účtovníctva, čo mi bolo oveľa bližšie s ohľadom na to, čo som študovala, no a zrazu som zistila, že ma tá práca vlastne veľmi baví.

Čomu sa v práci venujete?

Za tých 20 rokov v Accenture som prešla množstvom projektov pre rôznych klientov a tiež množstvom rolí – či už ako členka projektových tímov, neskôr ako vedúca tímu, projektový manažér, manažér programu. Posledné roky som bola okrem toho v pozícii vzťahového manažéra, ktorý má na starosti jednak predaj nových projektov našim klientom a jednak dohliada na dodávku bežiacich projektov.

Keď sa pozriem späť, musím priznať, že hlavne tie prvé roky práce v oblasti systémovej integrácie mi dali obrovské množstvo nových znalostí, ktoré som nasávala ako špongia – umožnilo mi to spoznať, ako firmy, v ktorých sme pracovali, fungujú procesne a ako sa dá toto ich fungovanie aj vďaka vhodnému informačnému systému zefektívniť.

A nebolo to len o IT, naučila som sa pracovať a riešiť problémy pod tlakom, ktorý projekty systémových implementácií sprevádza, naučila som sa fungovať v tíme a neskôr aj viesť tímy ľudí, komunikovať s užívateľmi SW riešení a postupne si získať ich dôveru a rešpekt, čo v podmienkach zmeny, ktorou ich firmy prechádzali, nebolo vždy úplne jednoduché.

Mala som naozaj šťastie na skvelých kolegov, ktorí ma veľa naučili a v kombinácii s unikátnou firemnou kultúrou Accenture išlo naozaj o výnimočnú skúsenosť.

Sú nejaké veci, ktoré vás vedia v práci nahnevať?:)

Práca pre veľkú korporáciu, akou Accenture je, so sebou prináša veľa výhod (z môjho pohľadu je Accenture skvelý zamestnávateľ s množstvom cenných benefitov, špeciálne na Slovensku sme v porovnaní s inými firmami určite na špici aj z hľadiska ústretovosti k ženám), ale samozrejme aj určité výzvy. Za tie roky sme veľmi narástli (momentálne máme na Slovensku viac ako 1800 zamestnancov a globálne viac ako 400 tisíc). Pre človeka ako ja, ktorý si ešte pamätá rodinné prostredie firmy o dvadsiatich zamestnancoch, je niekedy frustrujúce, keď sa stretnem s pre mňa nelogickými internými procesmi a neochotou ľudí robiť veci jednoduchšie a efektívnejšie. Ale je v mojej povahe, že s tým zväčša zabojujem a síce nie vždy, ale častokrát napodiv aj uspejem...

Čo Vám na IT vyhovuje najviac?

IT je vzrušujúca oblasť – fascinuje ma, ako rýchlo sa digitálne technológie menia a rozvíjajú. Keď som nastúpila do práce, firma s nami komunikovala ešte prostredníctvom papierových obežníkov – v tom čase ešte ani prístup k emailu nebol samozrejmosťou (hoci už existoval:-). Teraz už hovoríme o ‘New IT’ – veci ako napríklad umelá inteligencia a virtuálna realita, ktoré nám vtedy pripadali ako sci-fi, sa stávajú bežnou súčasťou našej práce a nášho života. A som zvedavá, ako rýchlo a ako ďaleko sa dostaneme v priebehu najbližších rokov...

IT je oblasť, v ktorej nájde uplatnenie ktokoľvek, nielen človek so schopnosťou programovať. Mňa osobne napríklad veľmi bavila a baví komunikácia s užívateľmi riešení, ktoré implementujeme a premietanie ich požiadaviek do dizajnu týchto riešení.

A ako človek, ktorý je silno orientovaný na plnenie cieľov a úloh, som veľmi spokojná s tým, keď môžem vidieť v relatívne krátkom časovom horizonte výsledky svojej práce. Každý projekt a klient je pritom iný – nuda naozaj nehrozí.

Stretli ste sa s predsudkami voči ženám v IT?

Spomínam si, že už na gymnáziu ma profesor informatiky nahováral, aby som sa zúčastnila súťaže v programovaní s tým, že to bude atrakcia, keď tam budú mať dievča. Na základnej škole som totiž chodila do počítačového krúžku a hoci to spočívalo najmä v tom, že sme sa hrali počítačové hry, nejaké základy programovania som tam pochytila a vystačilo mi to na to, aby som na gymnáziu bola za triednu informatickú hviezdu. Čiže už vtedy to bolo považované za niečo divné, ale nemyslím, že sa to týkalo len informatiky; mám pocit, že obdobne bolo považované minimálne za zaujímavé, že ma bavila matematika a fyzika.

Takže je potom len prirodzené, že do oblasti IT prichádza už na začiatku menej žien ako mužov. A aj to málo žien, čo sa tam objaví, sa neskôr ešte scvrkne, ale to nie je podľa mňa iba problém IT. Je to problém akejkoľvek oblasti, ktorá vyžaduje človeka celého, akejkoľvek práce, ktorá nie je o tom odrobiť si svojich 8 hodín. Pochopila som to v momente, keď vstúpili do môjho života deti.

Spočiatku som to tak nevnímala, postupne som ale zistila, že predsudky voči ženám v IT sú, možno ani nie tak z pohľadu ich znalostí a schopností, ako práve z pohľadu toho, či žena zvládne nejakú rolu alebo úlohu, berúc do úvahy jej priority v osobnom živote. Ale ako som už písala, netýka sa to len IT.

Čomu by ste sa venovali, ak by to nebolo práve IT

Mojou srdcovou oblasťou je oblasť zodpovedného podnikania – v Accenture na Slovensku vediem Radu pre firemné občianstvo a venujem svoj čas rôznym projektom, ktoré realizujeme. Je to ale stále z veľkej časti o IT, či už ide o projekty, v rámci ktorých prispievame k budovaniu digitálnych zručností mladej generácie alebo ide o podporu diverzity a inklúzie v IT prostredí, čo sú nosné témy, ktorým sa venujem. A toto spojenie ma veľmi baví.

Istý čas som aj zvažovala presun do neziskového sektora, ale nakoniec som to vyhodnotila tak, že pre podporu spoločenských zmien musia existovať aj ambasádori vo firmách ako Accenture.

arrow icon