image quotes

"Stretávam sa s otázkou o predsudkoch častejšie, ako s predsudkami samotnými. Našťastie."

arrow

Alexandra Janiak

líderka vývojových a databázových tímov, Soitron

icon

Čím ste chceli byť na základnej či strednej škole? Napadlo Vás, že sa v dospelosti budete venovať IT? 🙂

Už na základnej škole som mala miernu odchýlku od štandardu – najviac ma totiž bavila okrem angličtiny práve matematika a neskôr fyzika. Na druhom stupni som mala obrovské šťastie, že nás, ako výberovú matematickú triedu, učila neuveriteľne skvelá a úžasná prof. Kákošová, vďaka ktorej som si matematiku obľúbila ešte viac. Ako asi u každého mladého človeka, aj ja som prešla rôznymi predstavami o budúcom povolaní, od veterinárky cez učiteľku až po špecialistku na Egyptské artefakty, ale k technike ma to i tak tiahlo najviac.

Aká bola Vaša cesta do sveta IT? Študovali ste IT alebo Vás k technológiám priviedol život?

Začalo to paradoxne na gymnáziu, kde sme v prvom ročníku na hodinách informatiky začali programovať v Pascale. Zistila som, že mi úplne dáva zmysel, ako sa program správa a zabávala som sa dodatkami ku kódu, ktorý sme mali napísať – napríklad pri jednoduchom delení dvoch zvolených čísel som ich vyfarbovala, alebo pri zadaní nuly ako deliteľa sa objavila blikajúca červená hláška, že nulou sa nedelí. Odtiaľ bol už len kúsok k rozhodnutiu zvoliť si informatiku ako maturitný predmet. Vyštudovala som aplikovanú informatiku a neskôr management v IT, ale to už som bola dvojnásobná mama.

Ako Vás vo Vašom rozhodnutí ísť študovať IT alebo v IT pôsobiť podporovala/odrádzala rodina a okolie?

Rodina ma maximálne podporovala, obaja moji rodičia majú k číslam a fyzike blízko – mama je Ing. ekonómie a otec vyštudoval experminentálnu elektrofyziku.

Povedzte nám niečo o Vašej práci, čomu sa venujete?

V súčasnosti vediem tri tímy, jeden databázový s tromi ľuďmi, vývojovo-aplikačný so siedmimi ľuďmi a tím, ktorý pracuje na vývoji riešenia software umelej inteligencie. Robím im podporu, Scrum mastera, som prostredníkom medzi nimi a zákazníkmi, pomáham písať ponuky, definovať stratégiu vývoja produktov, a samozrejme, robím všetko preto, aby mali priestor pre svoju prácu, robili čo ich baví a cítili sa pri tom dobre. 🙂

Niečo o spoločnosti, v ktorej pracujete.

Spoločnosť Soitron je stredoeurópskym integrátorom, ktorý pôsobí na IT trhu už viac ako 27 rokov. Svojim klientom ponúka produkty a služby v oblasti robotizácie a automatizácie procesov, internetu vecí (IoT), IT infraštruktúry, komunikačných a cloudových riešení, IT bezpečnosti, služieb a outsourcingu, či IT poradenstva a aplikácií.

V čom Vám práca v IT sektore vyhovuje? Resp. aké výhody tento sektor ponúka, špeciálne Vám?

Asi by som dokázala menovať a menovať, ale najpodstatnejšie je, že je to najdynamickejší sektor, ktorý má zároveň dosah a prepojenie so všetkými ostatnými, takže moja permanentná zvedavosť je denno denne uspokojovaná ďalšími a rôznorodými informáciami zo všetkých možných sektorov a oblastí ľudského pôsobenia.

Objaví sa v kolektíve, v ktorom pracujete aj nejaká kvetinka 🙂 alebo je to prevažne mužský kolektív?

Sme tu (zatiaľ) iba tri, v tíme aplikačných mám testerku Katku a v databázovom zase Zuzku. Pri výbere ľudí absolútne neprihliadam na pohlavie kandidáta, zaujíma ma či si bude rozumieť s tímom a je rovnako zanietený/á ako my.

Ako ŽENA na Vašej pozícii vo svete IT, stretli ste sa s nejakými predsudkami?

Neviem, či by som to nazvala zrovna predsudkami, ale možno skôr miernym šokom. Podpisujem sa totiž ako Alex, čo v kombinácií s mojim priezviskom bez –ová môže sem tam niekoho zmiasť. A potom, keď sa stretneme osobne, prípadne spolu hovoríme cez konferenčný hovor, stáva sa, že ma nevedia rýchlo zaradiť. Každopádne, minimálne v sfére a kruhoch v ktorých sa pohybujem, stretávam sa s otázkou o predsudkoch častejšie, ako s predsudkami samotnými. Našťastie.

Myslíte si, že by malo byť v IT viac žien?

Myslím si, že každý človek má určité smerovanie, talent, alebo ho to prirodzenie niekam tiahne. Nemyslím, že by malo byť v informatike viac žien, ale aby ženy, ktoré v nej naozaj chcú pôsobiť, nemuseli rozmýšľať o predsudkoch alebo sa báť. Ako moja čerstvo 60-ročná kolegynka Zuzka, bez ktorej by to v našom tíme nebolo ono. 🙂

arrow icon