Vyhľadať
Close this search box.

Ženy v IT

Lenka Hlinková pracuje v IT už vyše desať rokov, z toho posledných sedem ako projektová manažérka pre vývoj softvéru. Dva roky pracovala v Londýne ako Digital Project Manager na projektoch pre sieť nákupných centier Westfield a Audi UK. Aktívne motivuje dievčatá a ženy na vstup do IT sektora.

Kde a na akej pozícii pracuješ? Kedy si v sebe objavila záujem o informačné technológie?

V oblasti Informačných technológií pracujem už vyše 10 rokov, z toho 7 ako projektový manažér pre vývoj softvéru. Momentálne pracujem ako Business Analytik v spoločnosti Wirecard v Košiciach. Na základnej som túžila byť učiteľkou matematiky a fyziky, na gymáziu som si uvedomila, že bude praktickejšie, keď sa naučím riadiť podnik. Informatiku som ani nezvažovala a napriek tomu, že som skončila Podnikovohospodársku fakultu v Košiciach Ekonomickej univerzity v Bratislave, ešte počas školy som zakotvila v telekomunikačnej spoločnosti. Zistila som, že ma to baví a práca v IKT mi ponúkla možnosť profesne rásť, veľa cestovať a zdokonaliť si angličtinu.

Čo sa ti počas tvojho pracovného života podarilo, na čo si najviac hrdá?

Profesionálne aj osobne ma najviac ovplyvnili 2 roky strávené v Londýne, kde som pracovala ako Digital Project Manager v dvoch zaujímavých spoločnostiach a pre náročných klientov. Podarilo sa mi to po takmer ročnom snažení a ak rátam dobre, rozoslala som online takmer 900 životopisov. Najväčšou prekážkou bolo, že som predtým nemala zahraničnú pracovnú skúsenosť ani bydlisko v Anglicku, čo veľa firiem odradilo. Čeliť ťažkej medzinárodnej konkurencii tak dlho nebolo pre moje pracovné sebavedomie ľahké, ale ten pocit, keď som získala prvé miesto, stál za to. Naučila som sa premieňať prekážky na výzvy a dodnes ich vnímam ako prirodzenú súčasť cesty za úspechom. Zistia som však, že k Slovensku mám príliš silné väzby.

Keď som sa pred tromi rokmi vrátila a opäť zamestnala v dobrej IT spoločnosti, začala som uvažovať, prečo je v IT tak málo žien. Prečo na manažérskych mítingoch už roky sedím za rokovacím stolom ako jediná žena, prečo, keď hľadám nového člena tímu, príde mi na desať mužských životopisov len jeden od ženy? Robila som si súkromný prieskum, čítala tucty kníh a stovky článkov online a zhovárala sa s mnohými  ženami a mužmi z IT na túto tému. Z mojich zistení a záverov vzikla kniha Ženský algoritmus, ktorá vyšla v apríli vďaka vydavateľstvu Slovart ako prvá slovenská motivačno-náučná kniha pre súčasné i budúce ajťáčky.

A čo sa ti podarilo zistiť? Nie je “problém žien v IT” len bublina?

Dôvodov, prečo je v IT tak málo žien, je viacero. Na Slovensku majú ženy prístup k vzdelaniu zhruba 100 rokov a informatika či technika všeobecne ako ženský odbor nemá tradíciu. Prvé platené zamestnania, ktoré mohli ženy vôbec vykonávať, boli spájané so starostlivosťou o chorých, starých, deti či učiteľstvo. Nejako nám to prischlo a povolania ako učiteľka či zdravotná sestra dodnes okupujú ženy. Často nesiahajú po IT preto, lebo v tejto práci nevidia taký vznešený zmysel. On tam pritom je, len ľudia často nevidia, ako za horizontom na pohľad nezaujímavej práce za počítačom menia technológie ľudské životy. Ďalším z dôvodov sú stereotypy, ktoré sprevádzajú výchovu detí. Ešte stále ich podvedome pripravujeme na “mužské a ženské povolania”.

Minulý rok robila stanica BBC experiment s názvom Girl toys vs boy toys, kedy prezliekli malé dievčatko za chlapca a chlapca za dievčatko a vybraní respondenti sa s nimi mali chvíľu hrať. Každý podvedome núkal chlapcovi (čiže dievčatku v prestrojení) stavebnice a autíčka a dievčatku bábiky a plyšové hračky. Deti sa zahrajú so všetkým, čo im ponúkame, no inklinujú k tomu, čo im spoločnosť viac podsúva a považuje za “normálne”. A tak chlapci už od malička získavajú prirodzený vzťah k mechanike, rozvíjajú si logické a technické myslenie a u dievčat sa pestuje ich zmysel pre estetiku a starostlivosť. S technickými otázkami ich mamy stále posielajú za ockom. Chlapca, ktorý sa príliš zaujíma o bábiky, rodičia väčšinou rýchlo odradia, aby si ľudia nepomysleli, že s ním nie je niečo v poriadku. Snažím sa svoju 1,5-ročnú dcérku vychovávať všestrannejšie.

Vieš programovať? Ak áno, ktorý programovací jazyk ovládaš?

Programovanie nie je náplňou mojej práce, ale časy, kedy projektovému manažérovi stačilo mať rozhľad v technológiách a ovládať projektové metodológie sú nenávratne preč. Ako môže byť zodpovedný napríklad za produkciu webovej aplikácie, ak nerozumie detailne vývoju softvéru? Je to akoby stavbyvedúci na stavbe nevedel, ako sa muruje či betónuje. Nielenže by nemal žiaden rešpekt, nevedel by kontrolovať vykonanú prácu ani vysvetliť klientovi, aké má možnosti. V IT nemožno čakať, že vás niekto vyškolí. Všetko je online a áno, pomôže, ak viete po anglicky. Chce to len drive. Zdokonaľujem sa v sa v HTML, CSS a JavaScripte. UX dizajn aplikácie, na ktorej pracujem, si navrhujem sama. Tieto zručnosti sa podľa mňa stávajú základom pre každého, kto pracuje v IT, rovnako ako to kedysi bolo ovládanie programov balíka Office.

Čo je pre teba najviac zaujímavé v IT oblasti? Čo ťa baví v tvojej práci?

Mňa láka sféra počítačov nie len preto, že v nej vidím budúcnosť a kopec výhod, ktoré flexibilná a dobre platená práca v tomto odvetví prináša, ale aj preto, že v správnej  IT spoločnosti som obklopená ľuďmi s chuťou neustále sa vzdelávať. To, čo bolo v IT včera “in” môže byť už zajtra “out” a tak mi každý ajťák potvrdil, že nie škola, ale vlastná prax a kontinuálne vzdelávanie ho dostali tam, kde je. Rozhovory s týmito ľuďmi sú inšpiratívne a práca s nimi je radosťou. Už mi len chýba tá diverzita. Viac žien v IT, viac na manažérskych pozíciách, keďže čím vyššie v hierachii sa posúvame, tým je tam tých žien pomenej. Ale určite nie som zástankyňou žiadnych kvót, myslím, že viac žien s manažérskymi ambíciami či technickou špecializáciou by prijala väčšina firiem. Je dokázané, že firmy, ktoré kládli dôraz na podporu diverzity (a nie len čo sa týka pohlavia, ale i veku, národnosti a dosiahnutých skúseností) dosahujú lepšie výsledky a vyššie výnosy.

Plánuješ preto niečo urobiť? Čo by si chcela v pracovnom živote dokázať?

Jednou zo stratégií, ako chcem postrčiť ženy k počítačom, je moja kniha. No tiež sa ňou snažím ženy motivovať, aby v IT zostali. Až 41% totiž túto sféru počas kariéry opúšťa. Mnohé z nich preto, lebo sa im zunuje práca v dominantne mužskom svete, ktorý, či si to priznáme alebo nie, funguje podľa pravidiel nastavených mužmi.

V januári som sa zapojila do neziskovej organizácie Aj Ty v IT, ktorá pomáha dievčatám a ženám na ceste do IT. Chceli by sme ponúknuť ešte viac vzdelávacích workshopov a networkingových eventov a rozšíriť ich po celom Slovensku. Náš prvý spoločný projekt Frida Talks Tech, ktorý sme organizovali s Máriou Virčíkovou, spolomajiteľkou úspešného startupu Matsuko, sa vydaril a tak si 180 žien (a tiež pár mužov) v Košiciach mohlo vypočuť 6 krátkych príbehov úspešných profesionálok z rôznych oblastí informačných technológií, predstavili sa 3 organizácie, ktoré pomáhajú ženám v IT a návštevníci si mohli tiež vyskúšať technologické novinky či sa medzi sebou zoznámiť pri pohári vína. S podobným konceptom mierime aj do ďalších miest, čím u nás chceme začať budovať komunitu žien v technológiách.

Po návrate na Slovensko sa zo mňa stal local patriot. Milujem Košice a Východné Slovensko. I keď nemáme dokončenú diaľnicu, nesmieme uveriť, že tu nič nie je. Máme letisko, máme internet a máme šikovných ľudí, doma i v zahraničí. Ak im vytvoríme dobré podmienky, radi sa vrátia domov – tak ako ja a mnohí ďalší. Mojim snom je, aby sa z Košíc stalo smart city v pravom zmysle slova, kde sa deti v škôlkach učia kódiť, kde sú coworkingové centrá plné inovatívnych startupov, kde sa technológie stanú pomocníkmi v našich uliciach, kde je minimálna nezamestnanosť a kde si matky na materskej privyrábajú ako freelancerky. Ale to je beh na dlhšiu trať.

Za profil ďakujeme spoločnosti: Mentor Partners, ktorá založila portál: robime.it