Aká bola tvoja cesta do IT?
„Živo si pamätám, keď som ako malé dieťa dostala do rúk hru ´Nu, pogodi!´, kde vlk chytá vajíčka. Bola som fascinovaná. Neskôr, keď som mala asi 12 rokov, našla som doma počítač Didaktik M. Áno, našla, pretože len tak si polihoval v skrini a nikto s ním nič neriešil. Ak si niekto pamätá, to bol taký počítač, ktorý sa zapojil do televízora a súčasne do kazetového magnetofónu. Hneď som ho musela zapojiť a vyskúšať. S bratom som veľmi rada hrávala hru ´Reversi´ a dokonca sa dali z knižnice požičať kazety s rôznymi hrami. Veľmi ma fascinovali programy, ich rôznorodosť, ale najviac to, že ich vytvoril človek. Vtedy som si tak trošku skúsila kódovanie v Basicu, avšak len som kopírovala, čo bolo v knihe. Nevedela som, kde a ako mám začať. Ani nikto v mojom okolí mi nevedel poradiť. Dnes žijeme v inom svete. Máme vysoké školy s informatikou, štúdium v zahraničí, kurzy, programy. Napríklad, v USA existuje množstvo iniciatív, ktoré podporujú ženy a menšiny v IT už od mlada: Národné centrum pre ženy a informačné technológie, Inštitút Anity Borg, ´Grace Hopper Celebration of Women in Computing, Hodina kódovania,.. atď.“
Ako na tvoj záujem reagovalo Tvoje bezprostredné okolie?
Trvalo mi niekoľko rokov, kým som defitinívne presvedčila rodinu a okolie, že som si vybrala dobrý odbor a že patrím aj do IT, nielen do ekonómie a účtovníctva. Keď som po roku na Ekonomickej univerzite prišla do USA na pracovný pobyt, zistila som si, ako tam môžem študovať Počítačovú vedu. Vo väčšine IT tried som bola jediné dievča alebo jedna z mála. Dokonca, keď som prestúpila na Montclair State University, hneď v prvý deň sme mali predmet o programovaní. Pri dverách ma spolužiaci zastavili, že som vedľa. Ja som ale ani okom nežmurkla a sadla som si na svoje miesto (smiech)“.
K IT kariére cez angažované dobrovoľníctvo
„Počas štúdia som pracovala na viacerých dobrovoľníckych projektoch. Vždy som hľadala niečo, čo by znásobilo moje teoretické vedomosti. Najprv som vytvorila web stránku pre učiteľov, neskôr, pre celú katedru. Keď ma prijali do klubu šikovných študentov na vysokej škole, stala som sa web developerkou pre náš ročník. V rámci celonárodnej kampane som neskôr vytvorila sociálnu webovú aplikáciu, ktorej účelom bolo spojiť študentov z rôznych vysokých škôl v USA.“
Prečo si myslíš, že je dôležité, aby v IT pracovalo viac žien?
„Stávalo sa mi, že mi ľudia neverili, že som softvérová inžinierka. Dokonca raz o mne pochybovali aj na Imigračnom úrade v Štátoch. Nestretávajú tu často ženy ako ja. Avšak práve ženy v IT sú dnes nenahraditeľné. Prinášajú do prostredia iný rozhľad a iné zmýšľanie. Je dokázané, že diverzita je veľmi dôležitá všade okolo nás. Podnecuje k lepším výkonom. Prináša vyššie finančné výnosy a tiež hodnotenie zákazníkov, čiže ak diverzitu využijete, máte mimoriadnu výhodu oproti konkurencii. Toto je hľadisko biznisu. Môj osobný názor sa od neho nelíši. Dynamika v mužsko-ženskom IT tíme pulzuje viac a má skvelý „drive“.
Čo by si ženám a dievčatám na Slovensku, ktoré zatiaľ váhajú, odkázala?
„Zničme spolu stereotyp, že ženy do IT nepatria. Nejde tu len o kariéru a peniaze, ale predovšetkým pocit užitočnosti a osobného šťastia.“