Interview s Petrou CROSS (softvérová inžinierka, Google v Silicon Valley) a Martinou Šturdíkovou (viceprezidentka, JPMorgan Chase v New Yorku):
1. Zásadný rozdiel medzi IT možnosťami v USA a na Slovensku, aký je?
Petra:„Tak ako je Hollywood epicentrom šoubiznisu, Silikonové údolie je centrom pre softvérové technológie. Ale, vývoj hardvéru v údolí rapídne klesá. Opúšťa Spojené štáty americké a presúva sa do Číny. V USA naďalej ostávajú softvéroví architekti, programátori, UX inžinieri, testeri, mobilní developeri, backend developeri a iní. V Sanfranciskom zálive majú centrálu najznámejšie softvérové firmy ako Google, Yahoo, Facebook, Apple, Twitter, LinkedIn, Pinterest a iné. Niekoľko veľkých spoločností sídli aj v New Yorku a Seattli (Amazon, Microsoft). V Silicon Valley si inžinieri majú stále z čoho vyberať a firmy sa o nich doslova bijú. V porovnaní s inými štátmi (v rámci USA aj mimo nich) je to tu zaujímavejšie aj platovo. Konkurovať Silikónovému údoliu je náročné celosvetovo.
Niektoré celoročné platy v Silicon Valley (november 2015):
Java Software Engineer Architect – 175 000$ (163 154,95 EUR)
Senior Net Software Engineer – 129 000$ (120 268,51 EUR)
Senior Software Engineer Java – 145 000$ (135 185,53 EUR)
Platy vyzerajú pomerne lukratívne. V Silicon Valley je ale život drahý ako málokde. San Francisco, v ktorom sa koncentrujú startupy, má najdrahšie nehnuteľnosti v celých Spojených štátoch amerických, dokonca ešte drahšie ako na Manhattane! V tomto je na tom Slovensko lepšie. Ceny nehnuteľností a služieb sú u vás neporovnateľne nižšie. Ale, zase benzín a elektroniku máte drahšiu. Môžeme sa porovnávať donekonečna, ale naozaj je to tak, ako keby sme porovnávali jablko s pomarančom. Na každom je niečo úžasné a niečo, čo zase nie je celkom dobré.“
Martina:„V USA sú možností práce v IT neobmedzené a kariéra v IT naozaj otvára dvere všade. Treba len vyskúšať rôzne odbory a využiť tak možnosť, ovplyvniť inovácie v konkrétnom odvetví. Ja teraz pracujem na Wall Street ako softvérový inžinier. Pred JPMorgan som pracovala pre firmu so zameraním na fyzickú a objektovú bezpečnosť. Bola som zodpovedná za vývoj integrácií medzi našim systémom a inými bezpečnostnými systémami (napr. kontroly vstupu, biometrické údaje a iné.). Možnosť pracovať s IT v iných odvetviach nám rovnako umožňuje, spojiť IT s našimi koníčkami (napr. s hudbou, módou, grafikou, športom, atď.). V Amerike aj na Slovensku je v IT veľmi nízka nezamestnanosť (ak nie je nulová). A je tu progres ako bič. Rast IT pozícií stúpol v USA o 22 %, čo je neporovnateľne viac ako v iných odvetviach. No otázne je, či budeme mať dosť talentov na ich obsadenie.“
2. Ako si spomínate na začiatky, museli ste tvrdo drieť?
Petra:„To závisí od projektu, na ktorom práve pracuješ, aké má deadliny a tiež od toho, či je naň dostatok ľudí a nie je poddimenzovaný. Väčšinou ľudia pracujú zhruba 8 – 9 hodín denne. Samozrejme, začiatočníci robia rovnako dlho. Len im všetko trvá o niečo dlhšie a tiež ich treba mentorovať. Preto sú aj slabšie zaplatení.“
Martina:„Na začiatku určite. Ja som prvý rok popri práci študovala. Živo si pamätám, ako som niekedy vôbec nespala. Prišla som z práce domov, aby som sa pripravila na skúšku, ktorú som mala hneď na druhý deň. Alebo som nespala, lebo som potrebovala dokončiť projekt. Na začiatku mojej kariéry som ešte nevedela, ako efektívne spojiť džob s inými povinnosťami. Dookola som len pracovala. Dokonca som od šéfky dostala tričko s nápisom ‚while (not asleep){coding}’. Teraz si viem efektívne manažovať svoj čas. Mám tiež dni a týždne, keď pracujem veľmi dlho a mávam aj dni, keď odídem z práce skôr, alebo pracujem z domu. Viem, kedy treba pracovať a kedy zase oddychovať a venovať sa sebe i rodine.“
3. Čo pomáha ženám najviac v rámci úspešného štartu ich kariéry v IT?
Petra:„Ľudské zručnosti ‚People skills’ sú nesmierne dôležité. Ľudia, ktorí sú tímovými hráčmi srdcom i telom a vedia viesť iných, sú veľmi cenení. Mnoho žien vie nielen vo svoj prospech využiť jednu vec – schopnosť riadiť veľké projekty. Preto sú z nich zručné produktové manažérky. Napríklad, ja som moje ‚people skills’ mohla zúročiť na pozícii ‚engineering team lead’. V mojom tíme som bola zodpovedná nielen za architektúru softvéru, ale aj za implementáciu. Koordinovala som našu prácu s inžiniermi ostatných tímov. Komunikovala a vyjednávala som možnosti rozhrania pre programovanie aplikácií (API).“
Martina:„Úplne súhlasím. ‚Team lead’ (vedenie tímu) je presne o tom, čo píše Petra. Dodávam, že táto profesia má priamy vplyv na ľudí. Dokonca si myslím, že je to náročnejšie ako manažovanie tímu. A ešte jedna vec k úspešnej kariére žien v IT. Mentoring, mentoring a do tretice, mentoring. A tiež sponzoring. Vaše šance uspieť znásobí osobné nasadenie a iniciatíva! Treba zdvihnúť ‚zadok’ a zapojiť sa do prospešných projektov. Do takých, aké motivujú ostatných, aby pracovali na sebe a súčasne makali tímovo. Toto vám veľmi pomôže. Pravdaže, ak ste dobre podkutý. Základom sú technické zručnosti. Nasledujú ‚people a soft skills’(individuálne vlastnosti ako empatia a iné).“
4. Ak by ste sa mohli vyjadriť k vzdelaniu, nakoľko učebné osnovy sledujú prax?
Petra:„Na univerzite som sa naučila matematiku, princípy počítačov a programovania. Ale samotné schopnosti, ktoré som potrebovala vedieť v práci, ako napríklad programovací jazyk v ktorom dnes pracujem, som získala až naostro – v robote. Je to akoby ste sa vyučili za kuchára, ale dostali ste džob v pekárni. Princípy chápete. Treba niečo navážiť, zmixovať, ochutiť a hodiť na pekáč. Konkrétne úlohy a hlavne nuansy sú vždy úplne iné ako vyzerali na papieri, v skriptách…na škole.“
Martina:„Viem rozlíšiť, ktorí ľudia skončili univerzitu a ktorí majú za sebou kurz programovania. Spoznám to ihneď. Tí druhí väčšinou nepoznajú štruktúru, správu pamäte, manažment, paralelné programovanie, atď. Avšak ani teória nie je všetko. Poznajúc, čo zaváži, vrelo odporúčam získať ešte počas školy praktické zručnosti, napríklad ako dobrovoľník alebo stážista vo firme. Dobrovoľníctvo je super! Ukáže a povie o vás viac ako si myslíte. Je vizitkou vašej motivácie, vzdelávania sa a manažérskych zručností. Študenti si tak môžu preveriť teóriu v praxi, a to je to najpodstatnejšie. Úspech v IT kariére je o flexibilite. Jedna vec je, čo to vedieť. Druhá, neustále nasávať nové informácie. Ak do tímu hľadám človeka, zisťujem, ako rýchlo sa vie adaptovať. A ak má potenciál priniesť do firmy aj nový prvok, je to pre mňa zaujímavý človek. Technika ide vpred. My nesmieme dobiehať. Musíme ísť súbežne. Ak mi niekto počas pohovoru povie, že programuje v jednom jazyku a ten je naj, niet sa o čom ďalej baviť. Určite sú experti, ktorí sa špecializujú na jeden konkrétny jazyk, rozsah, atď., avšak títo vedia náležite oceniť aj iné technológie.“
5. Čo sa cení v rámci osobných vlastností žien v IT najviac?
Petra:„Sú to tie isté, akými by mali disponovať muži – nesmierny zmysel pre detail, schopnosť tímovej spolupráce, nekonečná trpezlivosť a kreativita.“
Martina:„Od ženy aj muža v IT očakávam to isté. Ak má žena nedostatky v technických zručnostiach, pravdepodobne ju neodporučím do práce. Iné je, ak sú v tíme ženy a minority. Vedia priniesť rovnováhu, ktorá za iných okolností tímu chýba. Vedia priniesť rôzne perspektívy. A určite musia vedieť zdvihnúť ruku a nebáť sa, povedať svoj názor. Ženy majú tendenciu byť ticho, pokiaľ si nie sú takmer stopercentne isté. Muži si nemusia byť istí ani z polovice, avšak odpovedia, akoby to vedeli na 100 %. Minulý týždeň som pozerala dokumentárny film ‚Code – debugging the gender gap’ a tam ukázali perfektný príklad istej povrchnosti. Keď začali do karosérie áut inštalovať historicky prvé airbagy, veľa žien a minorít utrpelo smrteľné zranenia. Ide o to, že tie airbagy navrhli a testovali muži. A v konečnom dôsledku ochránili v aute len mužov.“
6. Čo je v štátoch dôležité pre úspech v IT, čo by malo vytŕčať v resumé (životopis), napríklad v porovnaní s konkurenciou?
Petra:„Resumé by malo byť zaujímavé titulom z renomovanej vysokej školy. Resumé by malo vypovedať o zvládnutí mimoriadne náročnej práci. Pre novopečených inžinierov a inžinierky sú najlepšie skúsenosti z letných stáží v softvérových firmách. Človek tak pracuje pre firmy s vysokou reputáciou a tiež na reálnych, či komplikovanejších projektoch.“
Martina:„Resumé by malo obsahovať technické zručnosti, ako aj ‚soft skills’, ktoré človek využil pri konkrétnom projekte. Treba popísať vplyv projektu na tím, biznis či zákazníka. Ak pozerám na resumé študenta, hľadám praktickú aplikáciu teórie, či už cez dobrovoľníctvo, stáž alebo prostredníctvom praxe. Hľadám niečo, čo mi ukáže jeho dlhodobý potenciál. Kandidát musí mať aj vodcovské schopnosti, vlastnú motiváciu, tímového ducha, atď. Ak mám pred sebou resumé s dlhoročnou praxou, opäť pozerám na rovnaké prvky. Všímam si aj to, ako efektívne aplikoval kandidát svoje schopnosti na predošlých pozíciách. A zameriavam sa aj na kľúčové slová z predošlých projektov. Ženy v IT nemôžu čakať, že si niekto bude ich prácu všímať viac. Nemôžu sa nádejať, že ich automaticky povýšia alebo dostanú väčší plat za uspokojivú, ale inak ničím výnimočnú prácu. Pre úspech je potrebná sieť ľudí a mentoring. Treba si nájsť čas na mentorov (áno mentorov, jeden mentor nikdy nestačí). Ďalej treba určite riskovať. Niekde som počula dobrú radu. Ak neriskujeme, tak nezlyháme. Ak nezlyháme, tak sa nenaučíme, ako z takých situácií vyjsť víťazne a hlavne, ako obrániť svoj tím v podobných situáciách.“
7. Ktoré IT pozície by boli fajn a pre aké typy žien?
Petra:„Ženy, ktoré sa neustále rady vzdelávajú, by sa mohli sústrediť na jednu konkrétnu špecializáciu. Napríklad kryptografia, databázy, distribuované systémy si doslova vyžadujú neustály progres a množstvo nových informácií. Dynamické ženy, ktorým neprekáža stres, by určite mali vykročiť smerom k manažmentu. Profesie ako projektový manažér, produktový manažér alebo programový manažér by ich mohli napĺňať a baviť. Analyticky založené ženy by sa určite našli na inžinierskych pozíciách typu ‚developer’, čiže vývojár. Dni a týždne by tak mohli pracovať na tom, aby vytvorili nové softvérové architektúry a implementovať ich. Ženy sú inak veľmi dobré aj v ‚debugovaní’ (v hľadaní riešení chýb) už implementovaného softvéru. Tu sa treba vyzbrojiť nesmiernou trpezlivosťou a tiež investigatívnou zvedavosťou ‚a la Sherlock Holmes’. Fakt trvá aj niekoľko dní, kým človek nájde chyby, ktoré robia v systéme paseku. Niekedy na tom pracujú celé tímy, ktoré musia mať prelúskanú celú architektúru. Vedia ako vyzerá každý jeden komponent. Chápu, ako jeden diel zapadá do druhého a spoločne, do jednotného celku. A poznajú previazanosť celého systému. Zvlášť ženy si vedia potrpieť na detaily. Preto by sa im mohlo páčiť, stať sa ‚detektívkou v IT’. Softvérové chyby spravidla hľadajú a opravujú samotní developeri/vývojári. Softvér navrhli a implementovali. Jeho architektúru a detaily poznajú najlepšie. Prirodzene, aj ľudia, ktorí nie sú veľmi nadaní na programovanie, môžu pracovať v IT. Pozície ako QA (quality assurance) alebo‚ test engineering’ nie sú príliš náročné. Môžu testovať a kontrolovať kvalitu produktu ešte predtým, ako sa stane živou súčasťou verejnej prevádzky. Ako sa softvér správa, zisťujú klasickým manuálnym používaním alebo špecializovanými testami.“
Martina:„Nemyslím si, že existuje niečo ako správna pozícia pre taký či onaký typ ženy. Poznám softvérové inžinierky, ktoré sú naozaj ‚outgoing’, čiže otvorené, veľmi spoločenské a aj ženy, ktoré sú introvertnejšie. Veľa ľudí si myslí, že ‚software engineering, software development’ je len o sedení za počítačom. Avšak je to len časť ich práce. Softveroví vývojári musia byť zruční v celom SDLC – čiže, je tam koncept komunikácie so zákazníkom, zbieranie a analýza požiadaviek, programovanie, testovanie a aj podpora softvéru. Je to naozaj kreatívna a najmä tímová práca, ktorá si vyžaduje dobré komunikačné schopnosti. Aj tu by si rôzne ženy vedeli vybrať pre seba to svoje. Ako v medicíne nie každý chce byť chirurgom alebo pediatrom, tak aj v IT nie každý sa túži stať softvérovým inžinierom. Predpoklady žien pre pozície v IT, ktorých je kopec a hromada, sú absolútne nepodstatné. Na prvom mieste je vášeň a túžba ženy či dievčaťa po tom, čo chce v živote dosiahnuť.“
8. Ktorá IT pozícia je dnes kráľovsky a najlepšie ohodnotená, podľa vás?
Petra:„Veľmi dobre, dokonca viac ako programátori, sú platení SRE (site reliability engineer). Udržiavajú spoľahlivosť produktu. Sú to nielen úžasní programátori a systémoví administrátori, ale aj veľmi odolní ľudia. Vedia pracovať pod najväčším tlakom. Napríklad, o tretej ráno prestane niečo fungovať a milióny ľudí na celom svete nemôžu používať váš produkt. Títo frajeri nosia pri sebe pager (mobil so špeciálnou aplikáciou). Začne pípať, akonáhle je problém. Sú to multi efektívni ľudia. Vedia programovať, robiť systém administrátorov, nastavovať ‚alerty’ a automatizovať monitorovanie softvéru v produkcii. V každej časovej zóne je niekoľko takýchto SRE. Dohliadajú na to, aby napríklad váš email stále fungoval. A ešte lepšie sú platení špecialisti vo výskume (research).
Sú to väčšinou ľudia s titulom PhD. zo štatistiky, matematiky alebo z umelej inteligencie. V podstate sú to najväčší geekovia (nadšenci a odborníci v jednom), akí môžu byť. Takíto ľudia navrhujú napríklad algoritmy na ranking (samotné algoritmy vyhľadávača). Vo firmách je ich pramálo. Väčšina z nás inžinierov robí development (vývoj) a nie research (výskum).“
Martina:„Z vlastnej skúsenosti, ľudia, ktorí sú kráľovsky platení, sú práve tí, ktorí majú veľkú vášeň k tomu, čo robia. Oni naozaj zbožňujú svoju prácu a vedia ako „predať“ svoje zručnosti. Títo ľudia si vedia vybudovať osobný branding (značku), majú veľmi dobrú sieť ľudí a neustále sa zaujímajú o novinky a inovácie v IT a v odvetví, v ktorom pracujú.“
9. Ako zväčša funguje americký manažment v IT a aké nové trendy či potreby v rozvoji IT pozícií sa dajú predpokladať už dnes?
Petra:„V Silicon Valley manažéri riadia 4 až 10, v niektorých firmách 20 až 30 ľudí. Niektorí manažéri sú aj technologickými lídrami a iní ostávajú len manažérmi (riešia čisto personálnu agendu a presúvajú ľudí z jedného projektu na iný) najmä, ak majú pod sebou ľudí viac.“
Martina:„Veľa firiem sa prikláňa k ‚flat’ organizačnej štruktúre (nízky počet manažérskych pozícií). Tímy sa riadia samostatne a softvérové projekty agilnou metodológiou.“
Petra:„Jednu vec vidíme jasne už dnes. Pozície ‚mobile developers’ sú nesmierne žiadané a žiaľ, vysoké školy sa ešte nespamätali. Nechrlia dostatočný počet ľudí, ktorí vedia programovať mobilné aplikácie pre Android alebo iOS. Keďže dopyt prevyšuje ponuku, títo inžinieri si môžu vyberať z viacerých pracovných ponúk. Preto vrelo odporúčam každému študentovi, aby si hľadal projekty alebo stáž v oblasti mobilných aplikácií. Bude mať vyššiu šancu, zamestnať sa na lukratívnej pozícií v IT.“
10. Aby ste nestagnovali a mysleli na progres, kto/čo Vám pomáha?
Petra:„Ja myslím na moje dieťatko a na úlohy, ktoré treba dokončiť pred deadlinom. A tiež na to, čo ma čaká zajtra, o týždeň alebo o mesiac, povedzme. Práca samotná je zaujímavá, takže sa nemusím nijak extra motivovať.“
Martina:„U mňa je to tréning, či už biznis technických zručností alebo mojich ‚soft skills’. Školenia tohto typu ponúka práca a rôzne organizácie alebo iniciatívy. Napríklad, ja vediem riadiaci výbor pre Take It Forward. Je to iniciatíva banky JPM Chase, ktorá podporuje ženy v ich profesionálnom raste. Organizujeme školenia, rozvojové programy, mentoring alebo networking (sieť). Taktiež veľmi rada navštevujem podujatia, diskusie s inými odborníkmi v IT alebo so ženami na Wall Street, či v IT, ktoré ma vždy inšpirujú, vyskúšať niečo nové.“
Petra:„V budúcnosti chcem naďalej pracovať na niečom, čo má ozajstný vplyv na životy miliónov ľudí. Aby som sa cítila užitočná a produktívna. Chcem, aby som môj život nepremrhala prácou, ktorá nemá zmysel.“
Martina:„Ja hlavne nechcem stagnovať, cítiť sa komfortne tam kde som a mať stereotypný deň.“
autor: Ľudmila Jančigová